Čo znamená - sebavedomie dieťaťa?
Predtým, než začneme hovoriť o tom, aké dôležité je sebavedomie dieťaťa si vysvetlíme, čo to to sebavedomie vlastne je. Mám pocit, že v našej spoločnosti sa veľmi často sebavedomie zamieňa so suverénnym vystupovaním, ktoré však často zakrýva práve nedostatok sebavedomia. Prípadne si predstavujeme povýšenecké či nadradené správanie: „Tá je, ale sebavedomá“!
V skutočnosti je sebavedomie pocit vnútornej istoty a sebadôvery. Nevyžaduje potláčanie iných, ale skôr podporuje empatické a úctivé vzťahy s nimi. Skutočne sebavedomá osoba vie oceniť seba aj iných bez potreby zahanbovať alebo podceňovať.
Po týchto slovách mám čoraz väčšiu chuť posilňovať sebavedomie dieťatka a aj to svoje. Nebol by to krásny svet, keby bol plných sebavedomých ľudí?
Čo ovplyvňuje sebavedomie dieťaťa?
Sebavedomie môže byť ovplyvnené mnohými faktormi, ako sú životné skúsenosti, osobné úspechy a neúspechy, podpora z rodiny alebo aj vnímanie vlastnej identity a sebaúcty. Silné sebavedomie môže pomôcť dieťatku prekonávať prekážky a dosahovať svoje ciele, zatiaľ, čo nedostatok sebavedomia môže viesť k neistote a obmedziť jeho možnosti.
Samozrejme, je tu veľa hračiek, rozličných hier a aktivít, ktoré môžu prispieť k posilneniu sebavedomia u dieťaťa. Napríklad stavebnice a skladačky môžu rozvíjať tvorivosť a riešenie problémov. Čo vedie k pocitu úspechu a istoty v ich schopnosti. Hry, kde sa deti môžu zapájať do tímových aktivít alebo preberať vedúce úlohy, tiež posilňujú ich sebavedomie tým, že im dávajú príležitosť preukázať ich schopnosti a získať uznanie od ostatných.
V neposlednom rade, kreatívne hračky ako maľovanie, modelovanie alebo hranie divadelných hier môžu pomôcť deťom vyjadriť svoje myšlienky a emócie, čo môže prispieť k zvyšovaniu sebavedomia a sebahodnoty.
Mám pocit, že moje dieťa nemá dostatočné sebavedomie
Aj vy to poznáte? Ja áno. Keď mal ísť syn do škôlky, vynorili sa moje strachy. Zapadne? Bude sa vedieť zapájať a bude sa mu to vlastne páčiť? Neprevalcujú ho ostatné deti? Od mala bol totiž skôr submisívnejšie dieťatko. Keď mu iné dieťa vzalo hračku z rúk, nedokázal si ustáť svoje hranice. Tušila som, že skôr či neskôr budem musieť hľadať spôsoby, ako posilniť jeho sebavedomie.
Wake-up call, alebo moje prebudenie
Táto situácia prišla! Nie, nevyrástol z toho len tak sám od seba, ako okolie zvykne tvrdiť. Aj, keď vek tiež robí zázraky a posúva naše deti dopredu. Ja som sa prebrala, keď som sedela na vyhodnotení školskej zrelosti. Dodnes som veľmi vďačná za vyhodnotenie, ktoré sa nepozeralo, len na schopnosti dieťaťa zvládať učivo, ale aj na osobnostnú stránku dieťatka.
Napriek tomu, že výsledky mal ako jeden z najlepších, pani mi oznámila: „Vôbec si NEVERÍ“. Vedela som to, moje dieťa má nízke sebavedomie. Tiež si všimla aj iné veci ako frekventovanejšie kašlanie v kolektíve, pričom v individuálnej práci, takmer nezakašlal. Všimla si tenzie (potrebu niečo robiť s rukami či nohami pri riešení úloh,) o ktorých som si myslela, že mu ich mám „zakazovať“. Uistila ma, že je to v poriadku a potrebuje tak vypúšťať vnútorný stres, pretože sa cíti pod tlakom a rozhodne mu v tom nemám brániť.
Môžem za jeho nízke sebavedomie ja?
Ach tie výčitky, samozrejme, že prišli! Robila som niečo zle? Mohla som niečo urobiť inak? Bol taký, predsa od malinka. Mala som hľadať spôsoby, ako zvýšiť sebavedomie skôr? Všetky tieto otázky, ktorými som si len ubližovala. Rozhodli sme sa pre odklad školskej dochádzky.
Nie, nie kvôli sebavedomiu, aj keď to je jeden z najdôležitejších ukazovateľov školskej zrelosti. Odklad dostal kvôli zdravotnému stavu. Znížená imunita = znížená šanca uspieť v škole. Kým sme sa nerozhodli definitívne pre odklad, dovtedy som nevedela, ako veľmi ma táto školská otázka trápi. Spadol mi kameň zo srdca.
Dostali sme rok na zvýšenie sebavedomia
Od tohto momentu som začala podnikať kroky k tomu, aby som zvýšila sebavedomie môjho dieťaťa. Prvý krok bol navštíviť so synom moju známu, psychologičku, ktorá viedla ženské kruhy, ktoré som navštevovala. Navyše to vedela krásne s deťmi. Strávili spolu pár hodín a neskôr sme si prebrali, čo zistila.
Úprimne, odľahlo mi, keď nám povedala, že nízke sebavedomie môjho dieťaťa, je pravdepodobne „len“ vyústením jeho častej chorobnosti. Bola som spokojnejšia, keď povedala, že so synom sme nadviazali bezpečnú citovú väzbu. Dostala som odporúčania čo ďalej. Ak chcem zapracovať na sebavedomí dieťaťa, tak mi odporúča… o tom vám napíšem už v budúcotýždňovom článku.
Autorka: Katarína Ďuranová