Filiálna terapia alebo canisterapia?
V minulotýždňovom článku, sme načrtli tému sebavedomia dieťaťa. Dnes s vami budem s radosťou zdieľať spôsob, akým sa mi podarilo podporiť sebavedomie môjho syna. Dostala som odporúčanie na dva druhy terapií, ktoré dieťaťu pomáhajú pri budovaní sebavedomia. Jedna z nich bola filiálna terapia, známa aj ako terapia hrou. Druhá možnosť bola canisterapia.
Čo je to canisterapia?
Canisterapia, teda terapia za pomoci psíka. Pri interakcii s psíkom sa deti cítia prijaté a milované, čo posilňuje ich sebahodnotu. Deti povzbudzuje k vyjadrovaniu svojich pocitov, zlepšuje ich komunikačné schopnosti a podporuje ich pocit istoty.
Tieto pozitívne zážitky s psíkom môžu pomôcť deťom prekonať svoje obavy, zlepšiť ich sebavedomie a rozvíjať empatiu a sociálne zručnosti. Veď napokon aj Marek Herman (Nájdite si svojho marťana) želá všetkým deťom: milujúcich rodičov, milujúcich starých rodičov, dom najlepšie na dedine a ku tomu psíka.
Čo je to filiálna terapia?
V tomto článku sa zameriam hlavne na filiálnu terapiu, keďže mám osobné skúsenosti. Predstavím vám, čo filiálna terapia je a, ako môže pomôcť deťom získavať väčšiu sebadôveru. Filiálna terapia je vlastne tréning alebo kurz rodičovských zručností. Pomocou kurzu filiálnej terapie sa vzťah s dieťaťom posilňuje, a to použitím hrovej polhodinky raz týždenne.
Terapia hrou
Prečo je filiálna terapia označovaná aj ako terapia hrou? Jednoducho, preto, že deti používajú hračky na vyjadrenie svojich zážitkov, myšlienok a emócií, tak, ako my dospelí používame slová. Raz za týždeň sa pre rodiča stáva dieťa stredobodom, kde dieťa rozhoduje, ako sa bude hra vyvíjať. Rodič nasleduje dieťa a necháva ho viesť.
Ako filiálna terapia pomôže dieťaťu?
Počas terapie hrou, si s dieťatkom budujete kvalitnejší vzťah. Dieťatko vidí a cíti, že je schopné a pochopené. Vďaka tomuto sa deti uvoľnia, budú pozitívnejšie vnímať samé seba, a to sa odrazí aj navonok.
Čo som sa „musela“ naučiť, pred prvou filiálkou?
Nepýtať sa
Ako prvé spomeniem, čo bolo a stále je pre mňa to najnáročnejšie. NEPÝTAŤ SA! Žiadne otázky, žiadne návrhy. Neustále si zvedomovať, že, keď už otázka, tak sa dá použiť ako oznamovacia veta.
Žiadne vytváranie aktivity! Zapájať sa len na požiadanie dieťaťa – ďalšia veľká výzva.
Zapojenie sa do hry, ako NASLEDOVNÍK
Dieťa je vždy režisérom. Ak vás však dieťatko vyzve do hry, snažíte sa o vrátenie riadenia hry dieťaťu. Dieťa je vždy režisérom. Ak vás však dieťatko vyzve do hry, snažíte sa o vrátenie riadenia hry dieťaťu. „Ako to mám hrať?, Čo chceš, aby som hovorila?“. Tu je jediný váš priestor na otázky v rámci terapie hrou.
Popisovanie hry dieťaťa
Prečo? Tým, že popisujem, čo dieťa robí, dávam najavo, že ho pozorne sledujem a, že ma jeho hra zaujíma. Popisovať, čo dieťa robí, ale nepomenovať pri tom hračky. Áno, musíte veľa premýšľať, predtým, ako vyslovíte nahlas vetu. „Vidím, že s tým mávaš ponad hlavou.“
Reflektovať pocity: „Vidím, že máš radosť, Si hrdý na svoj obrázok.“
Nastaviť hranice ako napr. neničenie hračiek a časové hranice – vždy 30minút. Iné hranice sa zadávajú, len, keď sú naozaj veľmi potrebné.
Reflektovať dieťa
Keďže pasivita rodiča je nežiadúca, reflektujete svoje dieťatko. Ako na to? Opakovaním, použitím rovnakého slova alebo rozvinutím výroku dieťaťa. Taktiež facilitovanie je veľmi žiadúce.
„Aha, ako viem chytiť loptu!“
Opakovanie: „Vieš chytiť loptu.“
Použitie rovnakého slova: „Chytáš loptu do svojich rúk.“
Rozvinutie vety: „Vidím, že vieš vyhodiť vysoko a chytiť loptu do rúk.“
Facilitovanie (podporovanie): „Spravil si to tak, ako si ty chcel.“
Oceňovanie sily a snahy dieťaťa
Tým, že oceníme snahu dieťaťa, zvyšujeme jeho sebadôveru, istotu a podporujeme jeho vnútornú motiváciu. „Sám si na to prišiel!, Dokázal si to!, Zdá sa, že vieš veľa o veľrybách.“
Čomu sa pri filiálnej terapii vyhnúť?
- Kritizovanie správania,
- vychvaľovanie,
- pýtanie sa,
- poskytovanie, informácií a učenie dieťaťa,
- iniciovanie,
- pasivita, tichosť.
Typy hračiek na filiálnu terapiu:
- Hračky z reálneho života (bábika, lekársky kufrík s fonendoskopom , hračkársky telefón, hračkárske peniaze,…)
- Hračky, pomocou ktorých môže dieťa prejaviť agresivitu (pištoľ, lano, vojačikovia,…)
- Kreatívne hračky (plastelína, nožničky, papiere, pastelky, lepiaca páska, balóny,…)
Ako vyzerala naša prvá filiálna terapia?
Zvláštne. Predstavte si, že 30minút pozorujete vaše dieťa naozaj vedome. Nahlas opisujete, čo práve robí. Keď niečo povie, reflektujete jeho vetu, nerozvíjate dialóg. Ak vás zapojí do hry, snažíte sa o vrátenie réžie do jeho rúk. Každou ďalšou polhodinou, vám to bude prirodzenejšie, menej kostrbaté a hlavne, zažijete konečne vedomú pozornosť upriamenú na vaše dieťa. Popisovanie hry dieťaťa vás nenechá uplávať v myšlienkach preč.
Mám v živej pamäti, ako sa na mňa syn pozrel prvú polhodinku, keď som povedala: „Oli, toto je tvoja polhodinka a tu budeš rozhodovať o všetkom ty.“ Pozrel sa na mňa tak prekvapene! S úsmevom v tvári povedal: „Čože?! To naozaj môžem ja rozhodovať?!“ Táto reakcia ma veľmi zaskočila, myslím, že si ju zapamätám do konca života. Verte mi, nie som „prísna“ mamina, preto ma to tak zaskočilo. Odvtedy, vždy, keď ideme na našu hrovú polhodinku s úsmevom hovorí: „Tam rozhodujem ja!“
Skúsenosti s filiálnou terapiou
Po necelom roku vidím a cítim veľkú zmenu. Nedávno som si dohodla stretnutie s učiteľkou, a to, čo mi povedala, ma hreje na srdci. „Veľmi sa zmenil. Vidieť, že sa posunul od minulého roka. Teraz sa porozpráva aj s nami, posranduje. Zapája sa, keď vidí, že sa to už preháňa, odíde zo situácie. Je rozvážny…“
Filiálna terapia Žilina
Na záver, by som rada spomenula, odkiaľ mám všetky tieto múdrosti a poznámky. Som veľmi vďačná za naše Žilinské detské centrum Havino, ktoré vedie veľmi empatická MVDr. Dana Palušová. Danka, ma toho veľa naučila o synovi, filiálnej terapii, ale taktiež aj veľa o sebe…
Autorka: Katarína Ďuranová